Krok

Je po Silvestri a urobila som krok ďalej a práve som sa rozišla s osobou pre ktorú som nikdy nebola dosť dobrá nech som robila čo som mohla, vždy som podľa neho robila všetko zle. Stále ma vo všetkom poučoval ako keby som bola dementná. Možno som si mohla vybrať lepšiu chvíľu ale vo mne už to buble dlho, muselo to ísť von a povedala mu všetko čo ma štve a že taký vzťah už ďalej nechcem. Na začiatku to bolo fajn, ako sa hovorí každá nová metla dobre metá. Ale potom zlenivel a všetko bolo na mňa.

On prišiel z práce a spal. A ja som po svojej práci musela robiť všetko, nakúpiť, nanosiť drevo, zakúriť, upratať, uvariť, on jednoducho nepohol prstom a to mi ešte robil naschvály že robil bordel napr “ plátky citróna mimo koša“ keď som sa ho spýtala prečo to je na zemi vedľa koša odpovedal že sa netrafil a či sa mi to nepáči tak nech to upratám. Alebo že púšťal vonkajšieho psa na moju polovicu postele takže chlpy a bahno v posteli všade, ale na tú svoju polovicu ho nepustil len na tú moju. Čaj si sám neurobí, káva neuvarí. Stala som sa slúžkou. Je mi 26 a za ten rok čo som s ním sme mali sex tak raz za mesiac a to nikdy nezačal sám od seba vždy som musela začať ja.

Je to pre mňa ponižujúce, toto nepoznám. Ja ako žena som v sexe nikdy nemusela začínať a donucovať sa. On vraj na sex nie je že ho to nebaví. Ale ja to k životu potrebujem. Je to sebec, po každej keď som s ním hovorila čo mi vadí tak som očakávala zmenu. Ale nie žiadna zmena nebola. Bolo toho viac a už toho mám dosť. Musím sa seba viac vážiť, mať sa viac rada. Zaslúžim si viac. Som rada, že som konečne urobila ten prvý krok a spoznala som, prezrela som. Napokon som si uvedomila, čo je to za človeka, že ma berie iba ako slúžku, nič viac. A tiež to bol dôvod nášho rozchodu. Bol to veľký krok, bolo to ťažké si to uvedomiť, ale stalo sa to za to.